Zopár vypichnutých info o festivale:

- konal sa 18. - 20. júna 2004, stránka festivalu bola slabo aktualizovaná na www.dreamtime-events.de
- propagácia festivala stála za nič, bol isme radi, že sme miesto vôbec našli, jediný plagátik formátu A4, aj to vylepený len v areáli festivalu
- festival sa odohrával v areáli starej už nefungujúcej fabriky
- účinkujúce osobnosti (Mark Atkins, Yanawirri Yiparrka, Bruce Rogers, Charlie McMahon...) sú obyčajní ľudia ako my, takí akých pravidelne srtetávame v našich dobrých krčmách pri pive a cigarete, hviezdy sú len na nebi, na zemi nie
- hral sa taký podobný jedinečný štýl, ktorý by sa dal charakterizovať štýlom eucalyptovým, nie príliš technický, skôr ide len o to vylúdiť tam zvuk a napodobiť popritom čo možno najviac zvierat, akoby to všetko bolo hrané za sebou a čím rýchlejšie tým lepšie, najlepší bol z nich McMahon so svojím vynálezom "Face bass", didgeridoo + v reálnom čase mix elektronika a nakoniec aj jeho vystúpenie s pozónistkou bolo výborné
- najväčší frajer bol hlavný uvádzač, ktorý sa ukazoval, popri prestávkach účinkujúcich hral na didge a jeho najväčší vrchol bolo jeho vystúpenie spolu s podivnou kapelou (moderné bicie, africké bubny, el. gitara a didgeridoo), kedy sa pri teplote vzduchu asi 25 stupňov obliekol komplet do saka (oblek, košielka, vestička, nablízkané topánky) a hral na didgeridoo, ktoré v tom hluku kapely úplne zaniklo, popritom sa tváril ako boh a krútil sa, vlnil s riťou ako prihriaty, no nehnevajte sa, ale to je vrchol nevkusu, ešte k tomu bol drzí a v jeden moment, keď jeho ego už potrebovalo prezentovať, zrušil spontánnych Tahiťanov, ktorý chceli hrať na prianie divákov
- záchody ovárali až po 16:00, nemal si kde spraviť potrebu
- zaparkovať bolo veľmi obtiažne, Berlín je plný odstavených aút popri cestách
- počasie sa striedalo, teplo so zimou
- stanovať a spať pod širákom nebolo absolútne možné, nebol priestor, spali sme v aute
- pivo tam stálo 2,40 Euro, u nás máš za tu cenu 5-6 pív
- Rogers mal na workshope 3 ľudí, za dva dni vyrobili pekné prírodné eucalyptové didgeridoo, však za 350,- Euro sa to aj muselo oplatiť
- zopár stánkov prezentovalo a predávalo svoje didgeridoo, najlepší bol stánok Bruce Rogersa, mal aj najlepšie ceny a ako jediný bol ochotný sa na cene dohodnúť
- o šou sa starali medzi prestávkami potetovaný Tahiťania, jednoduché rytmy tvorené veľkým bubnom a štrbinovým bubnom a občas doplnené tancom krásnej tiež potetovanej Tahiťanky
- najväčší potlesk z našej strany získali Mongolský priatelia z kapely Egschiglen, alikvótny spev pretkaný zvukom dvojstrunných mongolských sláčikových nástrojov a cimbalu vytvarovaného do krásneho jednoduchého zvučného rytmu, kúpili sme od nich CD za 16 Euro
- ináč dobrá skúsenosť vidieť takýto festival, pretože človek zistí, že je jedinečný a je rád :)

do pozornosti sa dáva:
didgeridoo.webpark.cz - pohľad nášho spolúčastnika spolusúputníka na akciu Dreamtime festival v Berlíne aj s umeleckými fotkami