Legenda o troch mužoch
traja muži táborili a snažili sa v chladnej noci udržovať oheň, aby sa zahriali,
jeden muž sa otočil a poslepiačky siahol po nejakom ďalšom konári, aby priložil na dohasínajúci oheň, ale zistil, že konár je plný termitov, nechcel termity zabiť a tak ich opatrne všetkých zmietol, potom si však všimol, viacero termitov utieklo do vnútra dutiny, nenapadlo ho nič iné ako sa snažiť ich zvnútra vyfúknuť, zadul a prvé didgeridoo bolo na svete J

Mýtus o stvorení muža a ženy
na počiatku stvoril veľký duch Biama muža a ženu a tí potom svojimi piesňami postupne stvorili najskôr duše zvierat a vtákov, a zvukom didgeridoo aj ich skutočné podoby...

Mýtus o obrovi
na počiatku časov boli dve dievčatá chytené obrom, ktorý si ich chcel vziať za ženy, držal ich uväznené v jame, dievčatám sa ale podarilo utiecť a snažili sa dostať k svojím ľuďom, keď to zistil, obor sa rozzúril a chcel si vziať spať to, čo považoval za svoj majetok, starší z kmeňa pripravili pre obra pasť, na ceste vedúcej k sídlu kmeňa vykopali veľkú jamu, obor zaslepený veľkým hnevom do jamy spadol a bol okamžite zabitý veľkým množstvom oštepov, ako sa tak v obrane pred oštepmi a v smrteľnom kŕči stočil, začal trúbiť na svoj penis a vydal veľmi hlboký všade prenikajúci zvuk, ľudia sa potom dlhú dobu snažili tento zvuk napodobniť, ale nedarilo sa im, až raz našli jeden kmeň, ktorého stred vyžrali termity a keď do neho fúkli, tyč vydala toľko hľadaný zvuk...

Mýtus o skutočnom didgeridoo
didgeridoo bolo jednoducho objavené tradične v severnej časti Austrálie ...
v začiatočnom štádiu rozvoja dýchacích techník mohli byť aerofóny, ktoré vydávali zvuk vibrovaním resp. bzučaním pier vo vnútri trubice, rozšírenejšie v Austrálii než v súčasnosti...
dôkazy o tom tvrdení nachádzame v literatúre, ktorá sa zaoberá skupinami domorodcov žijúcich v centrálnej časti Austrálie, autori spomínajú tzv. "prapôvodnú trumpetu" 60 cm dlhú, ktorá sa nazývala "ilpirra alebo ulpirra", táto trubka bola užívaná aborigénskymi mužmi ako mystické kúzlo na získanie žien...

Mýtus o ženách
austrálsky prapôvodný obyvatelia Austrálie zo severu zeme veria, že nástroj bol daný práve mužom, pretože v jeho vnútri býva duch muža a ženám preto hra na didgeridoo neprislúcha...
vraví sa, že žena ktorá hrá na didgeridoo, môže s veľkou pravdepodobnosťou porodiť dvojičky a keďže aborigenci sú ľudia zžitý s prírodou, ktorá je ich živiteľkou, neradi by ju zbytočne zaťažovali neprirodzenými zásahmi do jej kolobehu ...
či je to však pravda a či tak platí pre všetky domorodé kmene Austrálie, vedia možno len samotní a tí skutoční Aborigenci, ktorí pripisujú dominantnú úlohu hrať na didgeridoo práve iba mužovi...

Príbeh z času snov - dreamtime
voľakedy, v Čase Snov boli vtáci ľuďmi ako my, všetky predmety a nástroje, ktoré vlastnili, niesli stále so sebou, buď ich mali opásané okolo pásu alebo ich prenášali pod pazuchami, boli to bumerangy a všelijaké pohrebné predmety, jeden z vtákov, bol voľakedy hráčom na didgeridoo, volajú ho Giddabush, stále zo sebou niesol svoje didgeridoo a keď práve nehral, mal ho pevne opásané okolo boku, neskôr si Giddabush ponechal dlhý chvost majúc všetko na pamäti, že kedysi býval hráčom na didgeridoo...
jeden iný vták, Butcherbird, býval v Dobe Snov taktiež človekom, ten objavoval všelijaké druhy drevín, používajúc ich ako hracie drievka a mal pekný hlas, stal sa spevákom, ktorý dodnes čoby vták pekne pospevuje ...
tretí je Piwi, on sa pomaľoval čiernou a bielou hlinenou farbou a stal sa tanečníkom ...
takže Giddabush bol objaviteľom a hráčom na didgeridoo, Butcherbird spevákom, klepotajúc na svoje drievka a k tomu Piwi tancujúci svoje tance, a tak hrajúc, spievali a tancovali a dávali mená všetkým veciam navôkol, a stvorili hory, stvorili stromy, stvorili i trávu, pomenúvajúc tak stvorili úplne všetko ... celkom unavený sa oddali oddychu a schovali sa pod tieň stromu, a aby nemuseli hladovať, vydali sa občas na lov za potravou, svoju korisť upiekli si tí traja v diere v zemi, v ktorej predtým oheň rozdúchavali, sýti a plne oddýchnutý, pokračovali vo svojom zdarnom diele, hrali na didgeridoo, spievali a tancovali a nechali tak vznikať celému šíremu svetu, keď boli hotoví so svojou prácou, povedali si: "teraz všetko ďalej predáme - didgeridoo, drievka aj tance...
tak sa všetko prihodilo, kedysi pred dávnymi a dávnymi časmi, mnohými a mnohými generáciami ...
(špeciálny zdroj informácií, onehdy: DIDGERIDOO Shop.cz)

Legenda o lovcovi zvanom Yedaki
keď sa Yedaki, bojovník, vracal späť z lovu na klokana, uvidel na zemi ležať vyschnutú vetvičku, zodvihol ju a tu zbadal vnútri dutiny osvetlené denným svetlom, nachádza sa plno malých mravcov, tak fukol do nej, aby ju vyčistil, keď tu zrazu vetvička vydala zvuk, bojovník ten zvuk veľmi chcel, spozoroval, že keď nadýchne sa nosom a vydychuje ústami, môže hrať množstvo všakovakých tónov a rytmov, vzal preto bojovník tu dutú vetvičku do tábora a zahral na nej svojím ľuďom, všetci boli okamžite zvukom fascinovaní, že ju pomaľovali farebným okrom a tancovali do rytmu Corroboree, behom svojho života zoznamoval a učil Yedaki veľa mladých mužov kmeňa spôsobu dýchania a hry a tento jednoduchý nástroj sa tak tešil čím ďalej, tým viac väčšej obľube, až sa stal súčasťou ich kultúry, bol používaný pri najrôznejších ceremóniách, tancoch a zasväcovania, keď bojovník zomrel, vystúpil duch z jeho tela a vkĺzol do dutej vetvičky, ktorú pomenovali "didgeridoo" ...
a keď teraz niekde, na tichom odľahlom mieste, nastavíte ucho a započúvate sa, vždy ešte môžete počuť, ako Yedaki hrá na svoj nástroj...
(špeciálny zdroj informácií, onehdy: DIDGERIDOO Shop.cz)

Príbeh didgeridoo darovanom od skalných duchov
Aborigénci žijúci v skalnatých oblastiach severnej Austrálie, kde sa nachádzajú dnes ešte zachované skalné maľby, rozprávajú príbeh, že na didgeridoo sa naučili hrať od duchov žijúcich v temných jaskyniach, títo duchovia známi ako "mimih" boli ževraj takí štíhli, že sa dostali do akejkoľvek úzkej štrbiny a vysokí s krehkými krkmi, ktoré sa ľahko zlomili aj vo vánku, mimih ževraj ich predkov naučil okrem hry na didgeridoo taktiež lovu, príprave jedla, spevom a tancom, práve preto viaceré kmeňe vravia druhu svojich tancov a piesni mimih...