|
Oscilátorom u didgeridoo je membramofonný jazýčok
- pery hráča, ich kmity, resp. ich tlmenie, sa mení
prirodzene so svalovým napätím, výšku tónu u týchto
dychových nástrojov však určuje dĺžka vzduchového stĺpca,
ktorá v závislosti na pomeroch na perách kmitá v príslušných
režimoch
- pri hre na dychové nástroje vo všeobecnosti sa prejavuje
vo vlastnostiach tónu tiež vplyv celého dychového traktu
hudobníka, pretože na chovanie oscilátora - jazýčka
majú vplyv nielen vlastnosti rezonátora, ale aj
Generátora, ktorým je v tomto prípade prúd vzduchu
- dych hudobníka
- šírka úst má vplyv na kmitočet základného tónu aj
na jeho farbu, zmenšovaním sa vzdialenosti pier sa zosilňuje
intenzita vyšších harmonických zložiek a naopak pri
zväčšovaní šírky úst sa tvorí základný tón lahšie, vrchné
harmonické sa menej presadzujú, výška tónu pri rastúcej
šírke úst mierne klesá
Rezonátorom v princípe chápania akustiky hudobného
nástroja u didgeridoo je vzduchový stĺpec premenného
prierezu (napr. u PVC trubky samozrejme konštantného
prierezu) na oboch koncoch otvorený alebo je rezonátorom
chápaná vzdušná dutina didgeridoo
- v celom chovaní akustického systému nástroja dochádza
k vzájomnému ovplyvňovaniu oscilátora rezonátorom a
naopak
- chovanie vzduchového stĺpca v nástroji vo veľkej miere
popisujú rezonančné charakteristiky, resp. priebeh vstupnej
akustickej impedancie
Ozvučník (možnosť chápať ako tvarovo výrazné
ukončenie didgeridoo) je vhodný na dosiahnutie dostatočného
vyžarenia akustického výkonu, ktorý úzko súvisí s veľkosťou
vyžarovanej plochy, v neposlednej rade má tvar ozvučníku
podstatný vplyv na frekvenčnú polohu rezonančných módov
resp. na ladenie prirodzených tónov nástroja, pripojením
ozvučníka, aj relatívne krátkeho, k valcovej trubici
znamená nielen predĺženie akustickej dĺžky a zníženie
frekvencie rezonančných módov, ale aj zmenu neharmonického
rozloženia týchto módov
- aby nedošlo k nedorozumeniu, praktickí výrobcovia
didgeridoo používajú pojem rezonátor ako určitú,
najmä koncovú časť didgeridoo, súčasť tohto dychového
hudobného nástroja, ktorá má za úlohu dotvoriť výsledný
zvuk a dostatočne hlasno vyžiariť do prostredia... dalo
by sa povedať, že ide o pojem, ktorý zahŕňa v sebe funkciu
rezonátora a ozvučníka, chápaných v akustike ako samostatné
pojmy, podielajúce sa na tvorbe tónu hudobného nástroja
- u kuželových vzdušných stĺpcov (didgeridoo s dutinou
kónusového tvaru) sa rozruch šíri v približne guľových
vlnoplochách na rozdiel od valcových stĺpcov s približne
rovinnými vlnoplochami s rovnakou rýchlosťou tlakového
rozruchu, preto sa takisto mení rozloženie uzlov a kmitní,
pohybové uzly sú nesymetricky posunuté k uzavretému
ústiu, čiže k perám hráča
- frekvencie vlastných kmitov kuželovitého stĺpca môžu
tak získavať hodnoty párnych aj nepárnych násobkov,
okrem základného tónu sa tam tvoria aj všetky vyššie
harmonické tóny
- u hyperbolických, exponenciálnych a dalších tvarov
vzdušných stĺpcov sú pomery vzniku stojatého vlnenia
ešte zložitejšie, v podstate však možno vhodným tvarom
stĺpca ovplyvňovať rozloženie jeho rezonančných maxim
aj celý priebeh rezonančnej charakteristiky
- s rastúcou rýchlosťou pohybu častíc vzduchu resp.
zo stúpajúcou frekvenciou módov rastie odpor vnútorného
prostredia a akustická dĺžka vzdušného stĺpca sa skracuje,
tým dochádza k posuvu rezonančných módov na vyššie frekvencie,
než ktoré by odpovedali celistvým násobkom frekvencie
základného módu, vzniká neharmonicita
- zmena, keď sa základný tón presúva na vyšší rezonančný
mód, sa nazýva prefukovaním resp. ide o prefuk
nástroja, kvalitné didgeridoo sa vyznačuje dobre hrateľnými
viacerými prefukmi nástroja
- základný tón u didgeridoo vzniká pomocou stojatého
vlnenia v otvorenej trubici, vznik stojatého vlnenia
vo zvukovode dychového nástroja je zásadne spojený s
odrazom vlny od ukončenia trubice tónovým otvorom alebo
ústím ozvučníku, okrem tohoto odrazu sa podielajú aj
ďalšie odrazy na vnútornom profile zvukovodu, ktoré
znamenajú stratu energie, ktorú musí hráč nahradiť a
ktorá má negatívny vplyv na rezonančné vlastnosti zvukovodu
a tým aj vplyv na uľahčenie ozvania sa tónu
- vzduchové stĺpce však nekmitajú iba v smere prevažujúceho
dĺžkového rozmeru trubice nástroja, pretože zmeny akustického
tlaku sú všesmerové, vyskytujú sa v dychových nástrojoch
vedľa pozdĺžnych orientovaných kmitov tiež pomerne intenzívne
kmity priečne, ktoré ovplyňujú ako ozvanie sa
tónu tak aj farbu tónu nástroja a pri didgeridoo pravdepodobne
aj spätný tlak
- na vlastnosti tónu (frekvencia a farba tónu) majú
vplyv prirodzene okrem geometrie vzdušného stĺpca taktiež
vlastnosti stien, ktoré vzdušný stĺpec vymedzujú, steny
z mäkkého materiálu alebo steny vlhké znižujú frekvenciu
základného tónu, preto taktiež voľba materiálu a jeho
technologické spracovanie hrá z kvalitatívneho hľadiska
veľkú úlohu
- každý prefukovaný základný tón má svoju rezonančnú
frekvenciu, potom dľžka kmitajúceho vzduchového sĺpca
sa dá čisto teoreticky vypočítať a v konečnom výpočte
sú zohľadňované tzv. korekcie, u dreveného didgeridoo,
ktoré má nepravidelný tvar vnútorného povrchu je to
komplikovanejšie, ideálna je v tomto prípade PVC trubka
s konštatným priemerom, kedy ide o prípad trubice na
jednom konci uzatvorenej a uzatvorenie tvoria ústa hráča
- pri reálnom priemere zvukovodu je však funkčná akustická
dĺžka kmitajúceho stĺpca dlhšia o tzv. dĺžkovú korekciu
(korekcia na ústa a korekcia na otvor; u fujár
popísané ako korekcia na hranu a korekcia na otvor)
než je mechanická dĺžka zvukovodu (reálna dĺžka vyrobeného
didgeridoo), vysunutie pohybových kmitní či tlakových
uzlov von zo vzduchovodu súvisí s postupným, nie náhlym
vyrovnaním hustoty častíc vzduchu vnútri zvukovodu,
resp. s vyžarovaním zvuku ústia nástroja
|


U k á ž k y :
>>
frekvencie nôt
>> rozmery
didgeridoo z PVC konštantného priemeru podľa ladenia
>> výpočet
rýchlosti zvuku vo vzduchu v závislosti na teplote
a vlhkosti prostredia
|
- skutočný výrobca didgeridoo
zohľadňuje okrem fyzikálnych zákonov aj to čaro
počúvať jednoduché frekvencie, lahodiace nášmu srdcu,
takže skutočná dľžka nástroja resp. vnútro dutiny
vŕtaného didgeridoo, môže byť upravované na docielenie
žiadaného zvuku citlivým počúvaním
- teoreticky aj teplota prostredia ovplyvňuje výsledok,
pretože o každy 1°C vzduchu vzrastá rýchlosť zvuku
vo vzduchu o 0,6 m/s
- priemer vyvŕtaneho otvoru, tvar dutiny, kvalita
materiálu ma svoj priamy podiel na výslednom zafarbení
zvuku didgeridoo
- naplno sa nám nádherný zvuk nástroja prejaví po
jeho dôkladnom rozohraní, načíme sa na nástroj hrať
ako aj ho citlivo počúvať, dôležitý je pritom dôkladný
a sebaistý nátisk hráča |
- práve pri výrobe didgeridoo
sa stretneme s celkovým chápaním kmitania vzdušného
stĺpca, pretože sa môžme pohrávať s pomerom dľžka
nástroja a priemer otvoru, pritom výška tónu sa
nám mení nie jednoznačne, niektoré rozmerové zmeny
sa nám môžu a nemusia prejaviť významne (len o pár
nepočuteľných centov) na zmene tónu, závisí od daného
kusa i majstra, určitú úlohu zohráva dľžkový rozmer
daného priemeru otvoru v určitej časti didgeridoo,
tak isto dlhé didgeridoo, ale s postupným kónusovým
vŕtaním s veľkým zvonom na konci hrá tónovo vyššie
ako didgeridoo s valcovitým vŕtaním bez výrazného
zvonového ukončenia
- akustický princíp tvorby zvuku v didgeridoo je
jeden z veľmi komplexných rozsiahlých štúdii, pretože
na výslednom zafarbení zvuku nástroja sa podieľa
viacero činiteľov, so svojimi vstupujúcimi vlasnosťami,
ako sú hlasivky - vokálny trakt - pery - vzduchový
stĺpec v trubici - materiál didgeridoo
- treba si pripustiť, že v skutočnosti to môže fungovať
všetko inak, pretože veľa faktorov záleží práve
na relativity ľudského vnímania |
- existujú dychové
hudobné nástroje podobné svojim tvarom didgeridoo,
pracujúce na podobnom princípe s tým, že pri hre sa
prevažne uplatňuje trubkový efekt, prefukovanie do vyšších
harmonických
Odporúčaná literatúra:
V. Syrový - Hudební akustika
L. Leng - Slovenské ľudové hudobné nástroje
Čulík M.: Didgeridoo - hudobný nástroj jednoducho tvorivý,
In 72. Akustický seminář, Sezimovo Ústí 2006, p. 21
- 26.
|