Pri výrobe didgeridoo z dreva je úmysel každého výrobcu vyrobiť relatívne kvalitný nástroj. "Kvalitný do tej miery ako hlboko siaha naše poznanie". A preto podstatou vývoja je zdravý úsudok a jasná myseľ výrobcu hudobného nástroja.

Drevo na hudobný nástroj je vhodné získať v čase vegetačného pokoja, čo predstavujú zimné mesiace. V čase keď teploty klesnú pod bod mrazu, t.j. december až február, kedy drevo nepracuje, relaxuje. Koreňový systém kmeňa nenasáva živiny z pôdy. Drevo má najnižšiu vlhkosť. Takto získané drevo je menej náchylné na poškodenia hmyzom, plesňami a hubami. Vykazuje v konečnom spracovaní vyššie ukazovatele kvality, priaznivejšie hodnoty mechanických a fyzikálnych vlastností. V procese sušenia má takéto drevo menší výskyt výsušných trhlín, z dôvodu menšieho vlhkostného spádu (rozdiel vlhkosti medzi stredovými a povrchovými vrstvami dreva). Počas približne prvých troch mesiacoch prirodzeného sušenia dreva stráca najviac vody z dreva. V tomto čase dochádza k odparovaniu "vody voľnej" z lumenov drevných buniek a medzibunkových priestoroch. V čase jarných a letných mesiacov sú v našom životnom prostredí vyskytujúce sa vhodné podmienky pre život všetkých škodcov dreva. Do tohto času, drevo ťažené v zimných mesiacoch vhodným sušením práve nedáva šancu škodcom dreva vytvoriť im podmienky na skázonosnú prácu. Voda voľná, čo je približne relatívna vlhkosť dreva nad 30 %, sa prirodzene vyparí a drevo je tým pádom odolnejšie voči škodcom.
Podľa odolnosti voči škodcom, rozoznávame relatívne tri skupiny drevín:
1 - viac trvanlivé (agát, dub, borovica, brest, tis, smrekovec..)
2 - trvanlivé (jaseň, jedľa..)
3 - menej trvanlivé (breza, vŕba, lipa, javor, hrab, smrek, buk, jelša, topoľ...)
Niektoré dreviny viac a niektoré menej odolávajú vplyvu znehodnotenia škodcami dreva. Ťažba dreva v letným mesiacoch v čase bujnej vegetácie, pri menej trvanlivých drevinách obzvlášť, dokonale poskytuje podmienky pre zárodky plesní a húb. Takisto priťahuje svojou vôňou čerstvého rastúceho dreva chrobákov a drevokazný hmyz.

Základom bezproblémového spracovania dreva na výrobu hudobného nástroja je kvalitne vysušený materiál. Na kvalitu vysušeného dreva majú vplyv tieto vstupné parametre tvoriace základné okrajové podmienky procesu sušenia:
1 - teplota prostredia,
2 - vlhkosť prostredia,
3 - doba sušenia,
4 - prúdenie vzduchu,
5 - vhodný sklad dreva (zabezpečená cirkulácia vzduchu, krytý, prostredie bez výskytu plesní, húb, chrobače).
Dostatočne vysušené zdravé drevo je zárukou nedeštruktívneho jeho správania sa počas spracovania na konečný výrobok, obzvlášť pre výrobu dychového hudobného nástroja akým je didgeridoo. Podľa nameraných podmienok sušenia môžme orientačne kontrolovať konečnú vlhkosť dreva v procese sušenia v danom prostredí zo známeho diagramu znázorneného v Grafe č. 1.

Graf č. 1 Vlhkosť dreva v závislosti na relatívnej vlhkosti vzduchu a teplote prostredia.

Aby nedošlo k mechanickému poškodenia dreva trhlinami, rýchlym vysúšaním, kedy dochádza ku kolapsu drevných buniek, snažíme sa sušiť drevo nenásilne. V drevárskej praxi sa stanovuje primeraný režim sušenia (kombinácia prirodzené + umelé sušenie) v závislosti od účelu využitia, dreviny, rozmerov materiálu. Sušenie dreva na didgeridoo je zvlášť špecifický prípad. Drevo na didgeridoo, či už pri spôbobe vŕtaním alebo dlabaním, sušíme zásadne v kôre. Po určitom čase (minimálne však odporúčame 6 mesiacov) môžme kôru čiastočne olúpať. Kôra je najlepší filter postupného prirodzeného vyparovania vody z dreva. V prípade výroby didgeridoo sa snažíme drevo v podobe konároviny sušiť postupne od vlhkejších podmienok pri nízkych teplotách až po podmienky izbovej teploty (nízka vlhkosť a vyššia teplota). V praxi sa daný fakt rieši komplexnejšie, skúseností je pomerne veľa, môžme z nich vychádzať. V našich podmienkach pri sušení dreva na didgeridoo môžme meniť podmienky sušenia preložením sušeného dreva do daného priestoru s požadovanými podmienkami. Schematicky to môže vyzerať nasledovne:
Nevykurovaná krytá a vetraná miestnosť s približne podmienkami vonku -> Dobre vetraná a krytá povaľa so suchým senom -> Izba, alebo vykurovaná dielňa, kde hotový nástroj najčastejšie pretrváva.

Podmienky prirodzeného sušenia dreva na sklade sa menia počas dňa a noci, ako aj počas triedania 4 ročných období. Dbajte na to, aby ste uložením konárov na seba, vedľa seba, neposkytovali podmienky pre život drevokazných činiteľov. Vo vnútri klietky (naskladaných kusov dreva, konároviny na seba, na hromadu), ktorú vytvoríte sa udržiava istá mikroklíma, ktorá sa mení počas dňa a roka. Je potrebné vhodne drevo poukladať na sebe s medzerami na prirodzené dýchanie, cirkuláciu vzduchu v závislosti od veľkosti hromady.

Plesne, huby a drevokazných chrobákov existuje viacero druhov. Sústredíme sa teraz na plesne, ktoré sú dosť pravdepodobné svojim výskytom pri výrobe a hre na didgeridoo. Na to, aby plesne mali úrodnú pôdu na svoj rast, potrebujú teplotu nad nulou a vysokú vlhkosť. Obzvlášť existujú plesne, ktoré majú radi veľmi vysokú vlhkosť a nami známu izbovú teplotu. Tu si musíme dávať pozor práve pri didgeridoo, ktoré ako dychový nástroj, značne svojimi vlhkými slinami zaťažujeme pri tréningu v našich izbách. Odporúčame didgeridoo po dohraní dostatočne prevetrať na prirodzené odparenie vysokej vlhkosti v dutine didgeridoo. Raz za čas mechanicky pretrieť vnútrajšok nástroja napr. kefou na flaše, pri hrubších nánosoch ústneho bordelu pretiahneme jemným šmirgľom. Ak je dutina didgeridoo ošetrené zvnútra olejom, po čase úpravu dutiny daným olejom obnoviť. Pokiať je nástroj preliaty lakom, zvážime opätovnú obnovu náteru opatrnejšie. Ďalšia vrstva laku, pri dlhodobom používaní didgeridoo, v jeho dutine na znečistenom podklade nemusí držať, bude sa lúpať.
V žiadnom prípade neodporúčame prelievať didgeridoo vodou kvôli prečisteniu dutiny nástroja. Prečo ? Vysvetlíme si to na jednoduchom princípe. Dôvody sú dva:
1 - plesne,
2 - pracovanie dreva.

1) Plesne majú zväčša vplyv na farebnú zmenu na povchu dreva. Čo nám v podstate nemusí vadiť na vonkajšku nástroja, práve naopak, vyhovuje z estetického hľadiska. Pleseň neovplyvňuje zmenu mechanických vlasností významne. Plesne sú však predzvesťou prvého štádia hniloby, sú indikátorom vykázania vhodných podmienok pre rast húb. Drevokazné huhy spôsobujú hnilobu, postupný anatomický rozklad dreva. Ak sa nepostaráme o zahubenie plesne, môže postupne prerásť do vytvorenia podmienok, vytvorenia živnej pôdy pre huby a tým počiatok hniloby dreva. Upozorňujeme však, že plesne majú zväčša aj toxický účinok. Ich výtrusy šíriace sa vzduchom môžu pri vdychovaní človekom, vyvolávať rôzne nepriaznivé reakcie. Alergie, problémy z dýchaním, oslabenie imunitného systému. Stručny sumár: Pleseň na dreve v počiatku výskytu pre drevo neškodná, pre samotného človeka jeho zdravia škodlivá. Dychové hudobné nástroje je vhodné v dutine chrániť voči vlhkosti. Preto je žiadúce diskutovať o dostatočnej pre človeka nezávadnej povrchovej úprave vnútrajšku.
Pleseň je ako rastlina, živá rastúca rastlina. Pleseň je vírus, ktorý sa šíri neviditeľne vzduchom a ich zárodky sú na svete všade bez výnimky. Keď rastlinu polievate vodou, krásne vám rastie, lebo vodu pre svoj rast značne potrebuje. Ak didgeridoo prelievate vodou, polievate pleseň, vytvárate jej krásne podmienky pre rast pri izbovej teplote. Čím dutinu didgeridoo zaťažujete vlhkosťou častejšie a nástroj nebodaj prelievate vodou, namiesto vysušenia dutiny od slín, tým väčšie riziko a pravdepodobnosť výskytu plesne. Ak pleseň mechanicky likvidujete v jej zárodku, vytretím suchým predmetom, konáte detto ako keď nechcenú burinu vytrhávate zo záhradky. Celkom logické.
Predchádzať vzniku všadeprítomný plesní, je možné práve vždy prevetraním dutiny didgeridoo od natečených slín a občasným mechanickým prečistením. Dôležité sú samozrejme podmienky uchovávania na hru užívaného didgeridoo. Dbajte na dobre vetranú miestnosť s nízkou vlhkosťou a vyššou teplotou. Žiadne pivnice, práčovne, komory, garáže, ale suchá teplotne temperovaná izba. Pri dlhodobejšom pôsobení plesní vo vhodným podmienkach zotrvávania dreva, môže dôjsť k prechodu do ďalšieho skázonosného štádia hnitia dreva pomocou drevokazných húb. Ak drevo počas výroby vykazovalo známky hniloby, vedzte, že skázonosné huby hniloby v dreve sú zakonzervované. Stačí ak im dáme impulz, vhodné podmienky a huba začne žiť, pracovať, rozkladať drevo ďalej.

2) Pracovanie dreva je zvlášť zaujímavá a nekonečná kapitola. Stručne môžme však charakterizovať jeden výstižný a známy fakt. Dostatočne prirodzene vysušené drevo viac odoláva mechanickým namáhaniam, výraznejšie odoláva voči škodcom, má stabilizovanejšie rozmery a tým pádom pracuje menej deštrukčne. Voda nie je prirodzenou súčasťou vysušeného dreva v podobe finálneho výrobku. Voda je pre drevený dychový nástroj jeho najväčší nepriateľ. Neustále pôsobenie vody na drevo, spôsobuje znižovanie jeho kvality.
Pri napúčaní dreva vlhkosťou vzniká v dreve tzv. napúčací tlak. Predstavte si, že váš nástroj (didgeridoo), je vyrobený zo stále pracujúceho porézneho dreva. Pri hre na didgeridoo dochádza k vzniku napätí spôsobených práve okamžitým rozdielom vlhkosti medzi dutinou a povrchom nástroja. Napúčací tlak dreva dokáže trhať skaly. Napúčací tlak v dutine didgeridoo môže spôsobiť prasknutie vonkajšej vrstvy dreva. V podstate vznikajú akoby dva prstence, jeden je napúčané drevo dutiny a druhý tvorí vrstva suchého dreva vonkajšku. Ak sa prekročia pevnostné limity (prekročí sa medza pevnosti dreva), dochádza ku kolapsu buniek, praskaniu dreva. Pre tento známy fakt, sa snažíme didgeridoo zvnútra v našich podmienkach chrániť vhodnou povrchovou úpravou. Prelievaním dutiny didgeridoo vodou môžte pracovaniu dreva deštrukčným spôsobom práve veľmi napomôcť. Takisto v prípade nedostatočne vysušeného dreva, kedy je vlhkosť uviaznutá ešte v dreve, napomôžete jemu výraznému a miestami deštrukčnému pracovaniu.

Každopádne okrem správneho sušenia dreva, má vplyv na kvalitu didgeridoo viacero ostatných faktorov, ktoré sa zohľadňujú v priebehu výroby nástroja.

Ing. Martin Čulík, PhD.