Baza čierna (Sambucus nigra, L.)
v ľudovom lekárstve hrala oddávna dôležitú úlohu, všetky časti rastliny majú liečivé vlastnosti a v minulosti sa nimi liečilo takmer všetko, konárikmi bazy sa zmierňovali bolesti zubov, mladé listy zmiešané s jačmennou múkou liečili popáleniny a prikladali sa na ranu pri uhryznutí besným psom, práškom zo sušených listov sa zastavovalo krvácanie z nosa, moderný farmaceutický priemysel má záujem hlavne o plody a kvety, drobné žltkasté kvety rozkvitajú v bohatých súkvetiach v júni a júli, v čase kvitnutia je okolo bazy tažká intenzívna omamujúca vôňa, aj po odkvitnutí má táto rastlina zvláštnu arómu, súkvetie je chocholíkatý mnohoramenný vrcholík, ľudia ho zavše podobne ako karfiol obaľovali a vyprážali, kvety obsahujú glykozity, aromatické oleje, trieslovinu, slizovité látky a niektoré kyseliny, čaj zo sušených kvetov vyvoláva potenie, znižuje horúčku a mierni kašel, z kvetov sa kvasením môže pripraviť osviežujúca limonáda, bazové víno má výbornú vôňu a chuť, plody bazy sú čierne gulaté štavnaté kôstkovice, bazová štava sa dlho používala na farbenie látok, pretože má intenzívnu tmavočervenú farbu, plody obsahujú aj organické kyseliny, cukor a vitamíny A a C, celá rastlina obsahuje fytoncidné látky, ktoré účinne pôsobia proti baktériám a mnohým hubám, štava z plodov pôsobí blahodárne pri liečení migrén a nervových chorôb, najmä zápale trojklanného nervu, čerstvé plody majú preháňací účinok, sušené opačný, veľa bazových plodov pojedia vtáky, dužinu strávia a semená roznesú výtrusom po okolí, čiernu bazu rozširujú aj ľudia, už od dávnych dôb ju vysádzali v blízkosti obydlí, najmä chlievov a maštalí, lebo verili, že zabraňuje dobytčiemu moru, v prírode rastie hojne v svetlých lesoch, pobrežných kroviskách a v pôdach bohatých na dusík...
>> obrázok 1| obrázok 2 | obrázok 3 | obrázok 4
>> ako sa bolo na bazu, flash prezentácia: na_bazu.swf
>> mikroskopický obrázok dreňe Bazy čiernej

Agát biely (Robinia pseudoacacia, L.)
na jar stačí zopár slnečných dní a puky na stromoch sa začínajú nalievať, aby o niekoľko dní vypučali svieže mladé lístočky, koncom apríla či začiatkom mája sa už všetko zelenie, kvitne a rozvoniava, len niektoré stromy akoby zaspali - smutne vytŕčajú k oblohe holé konáre, na ktorých sa ešte hojdajú zvyšky lanských plodov - suché hnedé struky, sú to agáty, agát sa k nám prisťahoval z teplejších južných oblastí, nuž možno preto začína vyháňať listy oveľa neskôr ako ostatné stromy - až okolo polovice mája, potom však všetko rýchlo doženie, agát je totiž strom s veľkou chuťou do života a zároveň s malými nárokmi na životné prostredie, je skromný a rastie preto takmer všade, agát biely je nenáročný na pôdu aj vhkosť, využíva sa pri zalesňovaní neplodných úbočí a pieskov, pretože koreňmi spevňuje svahy, za to, že dokáže rásť tam kdeby ostatné dreviny neobstáli, vďačí práve bohatému koreňovému systému, korene privádzajú živiny aj zo značnej vzdialenosti, a to tak dôkladne, že sa iným rastlinám už nič neujde, okolo agátov preto zvyčajne nič nerastie, vinu na tom má aj nedostatok humusu, lebo opadavé agátové lístie obsahuje veľa trieslovín, preto pomaly zotlieva, korene pomáhajú agátu aj ináč, tvorí sa na nich množstvo výmladkov, ktorými sa strom vegetatívne rozmnožuje, preto sa agát v prípade potreby tažko klčuje, agát sa uplatňuje v mestkých uliciach, kde mu neprekáža znečistené ovzdušie a kde v júni jemnou vôňou spríjemňuje život obyvateľom, konáre aj výmladky majú párové tŕne, príjemná vôňa strapcov bielych kvetov láka včely, ktoré v záplave agátových kvetov nachádzajú dostatok medovej pastvy, to využívajú včelári a stavajú do väčších agátových porastov úle, kvety agátu sú zložené z niekoľkých častí, majú chlpatý kalich a bielu korunu, strieška je ohrnutá dozadu, v strede má žltozelenú škvrnku, agátové drevo je veľmi kvalitné, má žltozelenú farbu, je tvrdé, pružné a dobre odoláva vode, bolo vyhľadávané na výrobu vínohradníckych kolov aj ako kolárske, stavebné a banské drevo...

Lipa malolistá (Tilia cordata, Mill.)
lipa je statný strom dožívajúci sa vysokej staroby, obvykle má košatú, u solitérnych exemplárov srdcovú korunu, lipa kvitne od júna do júla a rastie v listnatých lesoch, v lesoch i na krovinatých stráňach, dosť je vysadzovaná v alejách i v skupinách ako strom obľúbený u všetkých europských národov, je rozšírená po celej Európe, lipa je odpradávna jedným z najobľúbenejších stromov a hrala vždy veľkú úlohu v poverách, ľudových zvykoch, symbolike, v poézii, v bájach i v výtvarnom umení, lipové drevo je biele, mäkké s charakteristickou vôňou a výborne sa hodí k rezbárskym prácam, lipové lyko sa od nepamäti uplatňuje v sadovníctve i pri výrobe rôznych predmetov...

Eukalyptus
eukalyptus je obrovský strom, miestami dosahujúci dĺžku okolo 100 m, najvyšší zo všetkých listnáčov, eucalyptov je niekoľko sto druhov - eukalyptov rozoznávame asi 600 druhov, vyskytujúcich sa na území, ktoré siaha od horúcich púští na pobreží oceánu až po vysoké pohoria, sú to typické stromy Austrálie, majú veľmi husté, tažké a trvanlivé drevo, ktoré sa síce tažko opracováva, ale zato je výborným stavebným materiálom, používa sa aj na stavbu lodí a výrobu nábytku, farba dreva býva rôzna, a to podľa druhu, môže byť svetlohnedá, tmavohnedá alebo červená, eukalypty majú veľké ročné prírastky a na rýchly rast potrebujú z pôdy veľa vody, ako obrovské biologické čerpadlá bez prestania nasávajú zo zeme vodu a odvádzajú ju vysoko do korún, v teplejších krajinách ich preto vysádzajú do močaristých oblastí, čím močiare vysúšajú, a obmedzujú tak výskyt komárov, ktoré rozširujú maláriu, štetinaté kvety, často s farebnými nitkami tyčiniek, sú pred otvorením prikryté čiapočkou, ktorá po rozkvitnutí kvetu odpadne, semenník dozrieva a mení sa na drevnatú tobolku, pričom sa len nepatrne zväčší, dospelý strom má dva druhy listov, na starších konároch striedavo vyrastajú úzke krivé tmavozelené listy so stopkami, ani trocha sa neponášajú na široké kožovité sivozelené listy mladých výhonkov, ktoré nemajú stopku a prisadajú tesne k halúzkam, tažko uveriť, že oboje sú listy toho istého stromu, keď si však prezrieme rôzne staré konáre, zistíme, že jedna forma listov postupne prechádza do druhej, listy eukalyptu majú ešte jednu pozoruhodnú vlastnosť: plochu listovej čepele obracajú hranou proti slnku, a tak sa bránia prílišnému odparovaniu vody, nevrhajú tak však nijaký tieň, eukalypty vytvárajú v Austrálii rozsiahle riedke porasty, v suchom vnútrozemí však spolu s ďaľšími drevinami, a to najmä akáciami, vytvárajú nepreniknuteľné húštiny, ktoré sa nazývajú scrub, listy mnohých druhov eukalyptov poskytujú aromatický olej, ktorý sa používa vo voňavkárstve a v medicíne, v horúcich dňoch vzduch nad eukalyptovými hájmi oťažieva vôňou tohto oleja, ďalším produktom eukalyptov je sladká manna, vzniká stuhnutím cukrovej šťavy, ktorá prúdi z narezaných konárov, dnes sú eukalypty výhradne austrálskou rastlinou, no mnohé nálezy skamenelých odtačkov ich listov svedčia o tom, že v treťohorách boli súčasťou stredoeurópskej kveteny...
Pri výrobe originálneho didgeridoo sa stretávame najmä s týmito druhmi eukalyptu:
Northern Teritory
Darwin stringybark (Eucalyptus tetrodonta)
Darwin woollybutt (Eucalyptus miniata)
swamp blackwood (Acacia melanoxylon) and scarlet gum (Eucalyptus phoenicea)
Ostatné časti Austrálie
Ironbark (grey: Eucalyptus paniculate, red: E. crebra)
bloodwood (red: Eucalyptus gummifera, yellow: E. eximia)
yellow box or honey box (Eucalyptus melliodora)
North Queensland
stringybark, mealy (Eucalyptus cinerea)
Central Australia
mallee (Eucalyptus viridis)
Western Australia
snap and rattle (Eucalyptus Celastroides)
gimlet (Eucalyptus Salubris)
Goldfields blackbutt (Eucalyptus Lesoueffi)
sand mallee (Eucalyptus eremophila)
>> obrázok_1 | obrázok_2

Didgeridoo a Termity
Didgeridoo sú vyrábané tradične a najčastejšie z kmeňa a konárov stromov prevŕtanych termitmi. Tieto stromy, pri pílení na didgeridoo, sú živé rastliny, s koreňmi, kôrou, stopkami, konármi, vetvičkami, listami, a v sezóne aj s kvetmi. Mŕtve (suché) stromy bežne nie sú vhodné pre didgeridoo, pretože akonáhle strom alebo jeho časť odumrie, stáva sa predmetom hnitia a praskania. S časom a rozpadom sa teda stane menej vhodné na výrobu didgeridoo. Iba niektoré druhy termitov sú zodpovedné za prevŕtanie dutiny stromov a zvuk suchého dreva, ako je zvykom. Existuje asi 400 druhov termitov v Austrálii. Takmer všetky sa živia trávou, listovými podstielkami alebo zhnitým rozpadnutým drevom (v útrobách podzemia si dokonca inteligentne pestujú hnilobu či huby, ktoré drevo degradujú pre účely konzumácie... prípadne to môže byť naopak, pojedajú huby, ktoré potrebujú na rast práve nimi zhromažďované drevo?). Často im hovoríme biele mravce (white ants), ale nie sú ani biele, ani mravce. Rovnako ako mravce, termity žijú v kolóniách a majú aj lietajúce formy, ktoré sú uspôsobené na výrobu novej kolónie.

$ pre zaujímavosť vzorec f o t o s y n t é z y :
6 CO2 + 6 H2O	svetlo ====>	C6H12O6 + 6 O2

Do pozornosti sa dáva:
>> Zuzankine drevené kráľovstvo
>> Sústruženie dreva - Milan Lacko